www.cinstina.sk

—KOMUNIKÁCIA V ČÍNŠTINE A SPROSTREDKOVANIE ČÍNY VÁM—

Čo sa skrýva pod tvárou Číňana?

树靠树皮 人靠脸皮

“Stromy potrebujú kôru, a človek potrebuje tvár.” hovorí staré čínske príslovie

Ale čo je to tvár?

Keď sa Európan pozrie na tvár Číňana vidí väčšinou krásnu usmievavú tvár plnú radosti a optimizmu, častokrát usmievavejšiu a optimistickejšiu ako mnohé tváre na západe.

Tvár však nie je len tento nádherný úsmev na čínskej tvári, je to výraz osobnosti, ktorým dáva jedinec najavo svoje postavenie v spoločnosti, súhrn osobnostných kvalít, ktorými prispieva a ktorými sa začleňuje do svojho okolia, súhrn postojov, ktoré presadzuje a zastáva vo svojom živote (pozitívnych alebo negatívnych).

Rovnako ako vždy prítomný krásny úsmev na tvári Číňana, je aj táto “tvár” (mianzi) niečo čo so sebou Číňan neustále nosí a čo nikdy neodkladá. Ale je to aj niečo viac, Číňan o tvári neustále uvažuje, používa ju, chráni sa ňou, a dáva ňou najavo svoju osobnosť a svoje postoje.

Súhrn osobnostných kvalít a súhrn životných postojov, ktorými sa človek začleňuje do spoločnosti. Väčšinu Slovákov zrejme napadne: “To mám predsa aj ja!” Rovnako rýchlo si každý Slovák hneď uvedomí aj: “Áno, ale to čo mám ja, nie je úplne to čo isté čo pod tým myslia v Číne.”

Mnoho moderných sociálnych štúdií potvrdzuje, že tvár je spoločensko-psychologický fenomén, ktorý sa nachádza snáď vo všetkých kultúrach na celom svete. Ale medzi tým ako je tento fenomén “tváre” prežívaný v Európe a v Ázii je mnoho rozdielov.

Tvár Slováka a tvár Číňana.

Hoci principiálne sa fenomén tváre nachádza v mnohých kultúrach medzi západnou a východnou kultúrou je aj veľa rozdielov.

Slovák je individualista, vlastné rozhodovanie a úsudok urobený len a len na základe vlastného svedomia je považovaný v každom z nás Slovákov za niečo čo je pilierom našej kultúry. Pri rozhodovaní nás nikto neučí uvažovať v prvom rade o tom čo spôsobia naše činy ľuďom okolo nás, ale učíme sa zodpovedať v prvom rade svojmu svedomiu.

Číňan sa vníma ako neoddelitelná súčasť vačšieho celku, spoločnosti mnohých ľudí, miluje harmóniu pokojného a láskyplného súžitia so všetkými členmi spoločnosti. Koná vždy tak, aby sa nevydelil zo spoločnosti. Od mlada je mu vštepované, že ideálom spoločnosti je človek, ktorý dokáže obetovať svoje vlastné ideály pre dobro druhých. To čo chce on sám, nie je až také podstatné, dôležitejšie je to čo je dobré pre celok. Každodenné rozhodnutia činí Číňan na základe toho ako reaguje jeho okolie, tak, aby svojimi činmi a svojimi výrokmi vyvolal v prvom rade harmóniu okolo seba.

Tento rozdielny mechanizmus v myslení a správaní potom vyvoláva častokrát mnohé medzikultúrne nedorozumenia medzi Číňanmi a Slovákmi, lebo každý si konanie toho druhého interpretuje na základe svojej vlastnej kultúrnocivilizačnej šablóny, ktorú mu vštepila jeho vlastná kultúra.