www.cinstina.sk

—KOMUNIKÁCIA V ČÍNŠTINE A SPROSTREDKOVANIE ČÍNY VÁM—

1. HOVORENÝ JAZYK

TÓNICKOSŤ.

Charakteristikou tónického jazyka je dôraz na tónickosť jeho slov. V praxi to znamená, že jednotlivé slová sa nelíšia len rôznou výslovnosťou, ale odlišuje ich aj rozdielna tónickosť. Takýchto slov, ktoré majú zhodnú výslovnosť, ale odlišuje ich rôzna tónickosť je v čínštine veľmi veľa. Ak to porovnáme zo slovenčinou tóny zodpovedajú našim dĺžňom, rozdiel je v tom, že číňania majú takéto „dĺžne“ až štyri.

Tónickosť znamená, že slovo sa môže vysloviť v niekoľkých rôznych tónoch. Štandardná čínština rozlišuje štyri prízvučné tóny a jeden neprízvučný tón, spolu päť tónov. Napríklad slovo ma má podľa toho v akom sa vyslovuje tóne, niekoľko rôznych významov:Mā v prvom tóne znamená mama. Má v druhom tóne znamená ľan. Mǎ v treťom tóne znamená kôň. Mà v štvrtom tóne znamená nadávať. Piaty tón sa nevyskytuje v obsahovo-samostatných slovách, ale je buď na druhej slabike dvojslabičného slova, alebo na partikulách de alebo le.

Štyri prízvučné tóny v čínštine možno znázorniť nasledovným grafom. Po stlačení tlačítok nad jednotlivými tónmi si prehráte príslušnú výslovnosť:

VÝSLOVNOSŤ

Výslovnosť je v písanej podobe čínskeho jazyka – čínskych znakoch zachytená iba čiastočne. Na znázornenie výslovnosti čínskych znakov používajú číňania tzv. štandardný fonetický prepis čínskych znakov pinyin.

Štandardný fonetický prepis výslovnosti čínskych znakov pinyin sa po niekoľkých desaťročiach vývoja a diskusií uzákonil až v polovici dvadsiateho storočia. Pinyin je založený na latinke obohatenej o štyri špeciálne znamienka označujúce štyri prízvučné tóny čínskeho jazyka. Väčšina písmen v pinyine sa vyslovuje zhodne so slovenskou abecedou.

Každý, kto sa chce naučiť hovoriť po čínsky, sa najprv musí naučiť pinyinPinyin spočiatku nahradí znalosť čínskych znakov a jeho veľká výhoda tkvie v tom, že ho ovláda každý číňan a dá sa použiť aj na jednoduchú písomnú komunikáciu – môžete pri nej dokonca vynechať aj znamienka štyroch tónov. Takáto komunikácia by bola vylúčená, keby ju chcel niekto uskutočniť pomocou svojho národného fonetického prepisu čínskych znakov (napríklad slovenského alebo anglického), lebo takému zápisu výslovnosti čínskych znakov väčšinou žiaden číňan nerozumie.

SLOVENSKÝ PREPIS ČÍNSKYCH ZNAKOV – MÔJ POKUS O PREPIS PINYINU DO SLOVENSKEJ ABECEDY:

EKVIVALENČNÁ TABUĽKA PINYINU A SLOVENSKEJ ABECEDY

PINYIN

SLOVENSKÁ

TRANSKRIPCIA

VYSVETLIVKY K ČÍTANIU SLOVENSKEJ TRANSKRIPCIE

A

A
B B
C C
CH Č`(ČH) tvrdé slovenské Č (na konci s malým náznakom H) – treba porovnať s čínskym Q
D D
E Ë toto písmeno sa nevyslovuje ako slovenské E, ale ako krátke E – niečo medzi E a O
F F
G G
H CH
(I) I
J mäkšie slovenské DŽ
K K slovenské K, na konci s malým náznakom CH
L L
M M
N N aj v čínštine dochádza k spodobovaniu N na Ň, ale len v prípade keď za ním nasleduje I
O O
P P slovenské P, na konci s s malým náznakom H
Q Č mäkšie slovenské Č – treba porovnať s čínskym CH
R Ž
S S
SH Š` (ŠH) tvrdé slovenské Š (na konci s malým náznakom H) – treba porovnať s čínskym X
T T
(U) U
(Ü) Ü
W V
X Š mäkké slovenské Š – treba porovnať s čínskym SH
Y J
Z DZ
ZH DŽ` (DŽH) tvrdé slovenské DŽ

V zátvorkách sú písmená, ktoré nie sú iniciálami – nikdy nestoja na začiatku slov.

PRE A PROTI SLOVENSKÉHO PREPISU ČÍNSKYCH ZNAKOV

Slovenský prepis v tejto tabuľke je pracovná verzia budúceho nového slovenského prepisu čínskeho jazyka, na ktorom v súčasnosti pracujem. Už dnes má mnohé výhody oproti súčasne používanému slovenskému oficiálnemu prepisu čínskeho jazyka do slovenčiny.

V súčasnosti používaný oficiálny prepis čínskeho jazyka do slovenčiny v skutočnosti nie je slovenský prepis, ale český prepis. Na Slovensku nikdy nebol dostatok sinológov, ktorí by sa tomuto problému mohli venovať, preto sa jednoducho prevzal prepis, ktorý je slovenčine veľmi príbuzný, ale z jazykového hľadiska nevyhovujúci zásadám slovenského jazyka.

Rozdiel spočíva v dvoch veciach:

1.        V rozdielnosti slovenčiny a češtiny

2.        V odborných rezervách českého prepisu

Prvý problém spočíva v rozdielnosti slovenského a českého jazyka. Slovenčina disponuje vlastným, pestrým hláskovým aparátom, ktorý by bolo škoda nevyužiť: V českom prepise napríklad nebolo možné použiť unikát slovenskej abecedy – hlásky DZ a DŽ.

Druhý problém spočíva v odlišnosti môjho a českého riešenia fonetického prepisu čínskych znakov. Základným rozdielom medzi mojim prepisom čínštiny do slovenčiny a českým prepisom je, že ja som sa v maximálnej možnej miere priklonil k použitiu existujúcich domácich hlások . Český prepis, na rozdiel od môjho, na mnohých miestach vytvára nové hlásky zložené z niekoľkých domácich hlásoch. Tu ale nastáva problém v tom, že takéto nové zloženiny nie sú známe ako jedna hláska. V slovenčine napríklad nikoho nenapadne čítať  ako dve hlásky d,ž. Každý to pozná ako jednu hlásku. Ale hláska pch, ktorá sa vyskytuje v českom prepise, je pre čitateľa niečo nové, preto ju prečíta ako dve hlásky p,ch. Čitateľ, ktorý to vidí prvý krát, nemôže vedieť, že ide o jednu hlásku – čínske p, kde pri správnej výslovnosti počuť iba hlásku p. Ch v českom prepise znázorňuje jav nazývaný aspirácia. Aspirácia je jav, pri ktorom sa po spoluhláskach vyslovuje náznak h alebo ch. Aspirácia je ťažko postrehnuteľný jav a preto som sa rozhodol ísť pri riešení problému opačným smerom ako išiel tvorca českého prepisu. V mojom prepise nie je aspirácia zachytená vôbec, lebo som presvedčený, že laik by sa nemal zaťažovať tým, či v čínskom jazyku existuje aspirácia alebo nie, to je až úlohou študentov čínskeho jazyka.